voice of the voiceless

Udalosti posledných dní a týždňov vo mne namiešali  koktejl úžasne negatívnych emócií.
A všetko ma jedného pôvodcu, internetovú stránku www.fragmenty.cz.
Za posledné mesiace na webovej stránke fragmenty.cz uzrelo svetlo sveta niekoľko článkov, ktoré hrubo, zavádzajúco a tendenčne vykresľovali situáciu túlavých zvierat na Slovensku. Než sa však  dostanem k pointe, rada by som sa predstavila tým, ktorí ma ešte nepoznajú, lebo je to naozaj dôležité pre ďalšie písanie.
Som dlhoročná aktivistka za práva zvierat. Som členom občianskeho združenia, ktoré pomáha týraným a pouličným mačičkám na Slovensku. Okrem tohto združenia som v blízkej minulosti bola aj podpredsedom útulku pre psov a mačky na západe Slovenska. Okrem iného sa zúčastňujem všetkých možných protestov(z posledných spomeniem Prvý pochod za práva zvierat v Bratislave, protesty pred NR SR počas prerokovávania novely poľovného zákona, protesty proti cirkusom v Nitre a mnohé iné akcie.). Ako súkromná osoba som organizovala obrovskú materiálnu zbierku pre rumunské a srbské útulky, ktorá sa stretla s obrovskou podporou verejnosti a občianskych združení po celej Slovenskej aj Českej republike. Aktuálne pracujem na projekte pomoci ukrajinskému útulku pre túlavé zvieratá, pomáham zháňaním materiálnej a finančnej pomoci rôznym slovenským združeniam a útulkom. Som vegetarián, nepoužívam kozmetiku testovanú na zvieratách, proste žijem svoj život takým spôsobom, aby moje pohodlie neznamenalo tisícky mŕtvych životov, aby som nemala krv na mojich rukách. Moje predstavenie je dôležité pre to, aby aj človek neznalý situácie pochopil, že som človek, ktorý sa v danej problematike dostatočne vyzná, mám čo to zažité, skúsenosti z danej oblasti a pod.
Prejdime preto ku konkrétnym článkom, ktoré nenechali chladného nejedného aktívneho dobrovoľníka na Slovensku, ktorý sa nadrie, aby sa tu niečo zmenilo, potom odniekadiaľ odrazu prídu ľudia, ktorí podľa môjho názoru ani len neboli v slovenských útulkoch a celú našu snahu zničia svojimi zavádzajúcimi článkami, ktoré sú plné nenávisti voči Slovensku.
Nebudem sa hrať na lokalpatriota, ale je prirodzené, že každý človek, ktorý je hrdý na svoj pôvod, si svoju krajinu zastane pred neoprávnenými útokmi. A nezastávam si len krajinu, zastávam si týmto aj prácu každého jedného dobrovoľníka, ktorý zasvätil svoj život práci so zvieratami a týmto je jeho práca a úsilie marené  nejakými internetovými hrdinami, neznalými reálnej situácie.

Prosila by som, aby ste si všetci prečítali nasledovný článok, o ktorom to celé je. http://www.fragmenty.cz/iy099827.html (zo dňa 10.4. 2012). Priamo v texte nájdete odkaz aj na predchádzajúci článok plný klamstiev a výmyslov a zavádzajúcich fotiek, ktoré pochádzajú z Ázie, Bulharska, Ukrajiny a podobne, no ani to nebráni autorom pripisovať zverstvá, na nich vyobrazené, Slovensku.
Už v úvode článku je veta čo veta, perla za perlou. Zaujímalo by ma, kto autorke prisúdil pozíciu, citujem, „evropského ochránce zvířat pro ČR a SR“? Ja v tejto sfére pôsobím už nejeden rok, dovolím si povedať, že záchranárska obec je jedná veľká rodina a naozaj sa skoro všetci poznáme, či zo SR alebo ČR. Ale kto je Danuša a odkiaľ sa vzala táto nadnárodná ochranárka zvierat? Na Slovensku ju osobne nepozná nikto, jediné miesto, kde sa o nej dopočujete je sociálna sieť facebook. Úžasná sociálna sieť, kde sa nikto pred nikým neskryje a tak ani mne nemohli ujsť skvosty, ktorými prispievala Danuša na „steny“ v rôznych skupinách, vyzývala ľudí na priamu revolúciu na Slovensku za práva zvierat a hľadala vedúcu osobnosť tejto revolúcie. Hm…áno, takýmito vecami má čas zaoberať sa niekto, ktorého voľnočasová náplň je sedenie za internetom. Mňa by zaujímala jedna vec, prečo autorka nevyzýva na revolúciu vo vlastnej vlasti? Nebudeme sa predsa tváriť, že napriek lepšie vymožiteľným zákonom, tam problémy nemajú. Je to celospoločensky známe „verejné tajomstvo“, že vietnamská obec v ČR aktívne praktizuje konzumáciu psov (http://www.blesk.cz/clanek/zpravy-politika/105852/poslanci-za-konzumaci-psu-do-basy.html, 11.4. 2012), tak isto majú množiteľov(http://www.mazlicci.cz/psi/otresny-pripad-mnozitelky-psu-z-jaro-ova, 11.4. 2012), s ktorými si zákony nevedia rady a pochybujem o tom, že držanie psa na reťazi je u nich dávno prekonaný fenomén.
Ďalším faktom je, že aktivistka, žijúca v Prahe, ktorú autorka v úvode článku nemiestne osočuje, je osoba, ktorá sa zaslúžila o záchranu desiatok psích životov z karanténnych staníc(ďalej len KS) v dobe, keď väčšina z nich ešte aktívne utrácala odchytené túlavé psi. Tak isto je to človek, vďaka ktorému sa celá kauza karanténnych staníc medializovala a aj vďaka nej sa podmienky v mnohých KS zmenili k oveľa lepšiemu, tak isto je spoluautorkou úspešnej stránky na pomoc psov v KS (http://slysim-psi-plac.profi.cz/, 11.4. 2012). V spolupráci s českými ochranárkami nafotila krásny kalendár (http://sholoukuzinatrh.cz/, 11.4. 2012), ktorého predajom sa podporia útulky na Slovensku aj v Čechách.

Ďalšou citáciou z daného článku sa len utvrdzujem v tom, že autorka podľa všetkého nikdy na Slovensku nebola, keď si dovolí vypustiť  niečo podobné do sveta:“Napsala mi, že Slovensko není Korea… To je sice pravda, ale v chování a přístupu k psům a kočkám jsou Slováci těžce třeba i za takovým Thajskem „
Neviem, ako vy, ale ja som touto vetou hlboko a vážne urazená. Je známe, že v Thajsku stále  funguje trh so psím mäsom(http://www.soidog.org/en/you-can-help-stop-the-dog-meat-trade/, http://www.globalpost.com/dispatch/thailand/091123/eating-dogs-dog-meat-mafia-capture11.4. 2012), zvieratá, v katastrofálnom zdravotnom stave, sa túlajú ulicami v stovkách(http://www.soidog.org/en/about-soi-dog/, 11. 4. 2012) a na Nový rok sú za živa pojedané najmä čierne psi-tradícia (http://www.facebook.com/photo.php?fbid=177707648937645&set=a.177707598937650.31076.108625789179165&type=1&theater, , 114. 2012). Týmto si dovolím nesúhlasiť s tvrdením, že sme ďaleko za Thajskom. „To, co jsem tam viděla, mě nesmírně překvapilo a mile potěšilo a mnohde na Slovensku by si mohli vzít příklad.“ Ak túto vetu autorka myslí seriózne vážne, mala by si uvedomiť, že týmto nás vyzýva, aby sa u nás masovo týrali zvieratá, pretože taká je  v Thajsku situácia! Každý inteligentný človek musí pochopiť, že celý tento článok je absolútne tendenčný, zaujatý voči Slovensku a jeho výpovedná a informačná hodnota je asi taká ako hodnota väčšiny bulvárnej tlače, čiže nulová.
„Když jsem dívala při zpáteční cestě z okénka letadla na tento krásný ostrov, měla jsem jen jedno velké přání – aby se všechna slovenská zvířátka, potažmo pejskové a kočičky měli na Slovensku stejně tak dobře a bylo s nimi také tak láskyplně nacházeno jako se mají živé bytosti na malém, exotickém ostrově v Indickém oceánu, které patří Thajsku.“skutočne? Toto je to, na čo myslíte, keď sa vraciate z dovolenky? 🙂 Trošku nadnesené a romantické. Len na margo celého článku, kde ospevujete prácu jedného útulku a špiníte prácu desiatok slovenských organizácií, vďaka ktorým badať na Slovensku obrovské pokroky, ktoré však človek neuvidí sediac v pohodlí domova pri počítači. V skratke by som spomenula kastračné programy pouličných mačiek, vďaka únavnej a ťažkej práci dobrovoľníkov pozastavenie utrácania psov v KS Zvolen a Trebišov, ktoré boli kedysi známe ako „koncentračné tábory pre túlavých psov“, zmena KS Žiar n. Hronom na útulok pod správou občianskeho združenia a mnohé ďalšie. Autorka porovnáva neporovnateľné, je to až do oči bijúce, že absolútne netuší, aká je reálna situácia na Slovensku. Nezakopávame o túlavých psov na každom kroku, ako to vykresľuje v predchádzajúcich článkoch. A na margo karanténnych staníc, kde údajne šteňatá pijú mlieko z kruto dobitej mŕtvej matky(ako to autorky klamlivo tvrdili v predchádzajúcom článku, za účelom manipulovania príjemcami využitím negatívnych emócií, čo doložili fotkami, ktoré ani len nepochádzajú zo Slovenska, ale pochádzajú z masového vraždenia pouličných psov na Ukrajine!), tak tieto stanice, milá pani autorka aj s vašim fanatickým kolektívom, tak 70% týchto zariadení spolupracuje s rôznymi občianskymi združeniami, vďaka ktorých tvrdej práci sa v karanténnych staniciach už niekoľko mesiacov neutráca. Lenže to by musel človek reálne prísť a vidieť na vlastné oči a nešíriť pomaly rok staré informácie. A áno, sú tu aj menšie KS, kde sa stále žiaľ utráca, no vo veľmi malých počtoch, avšak by ma zaujímalo, ako konkrétne by autorky článkov vyriešili situáciu, kedy útulky kapacitne nestačia, ale „vďaka“ miestam ako sú rómske osady  a podobné nepriaznivé živly, sa ocitnú na ulici ročne stovky psov, ktoré nie je kam umiestniť.  Samozrejme, všetci chceme jedno- úplný zákaz utrácania v KS, ale v tom prípade niekto  vyriešte neriešiteľnú situáciu nekastrovaných psov od asociálov, ktoré sa nekontrolovane množia geometrickým rádom. Ten, kto túto situáciu vyrieši, si zaslúži Nobelovu cenu.

Týmto by som článok pomaly ukončila. A milá pani Danuša a spol., vedzte, že my si špinu na hlavu nenecháme hádzať, my sa tu môžeme aj zodrať od snahy na zlepšenie situácie, lenže to vy nevidíte, lebo ani len netušíte, aká je skutočnosť. Prečo nepíšete o tisícovom pochode za práva zvierat Bratislavou, prečo nepíšete o novele poľovného zákona, prečo nepíšete o návrhu ZOOZ?? Pretože, ani len neviete, že sa to deje, z cudzieho krv netečie, preto sa skúste pozrieť najprv do vlastných radov, než začnete kritizovať cudzie!
A verte, že nepovšimnuté nezostanú ani staršie články. Je mi jasné, že týmto článkom niekoho pekne naštvem, ale to je mi naozaj jedno, ak tým niekým sú ľudia ako kolektív autorov, ktorý stojí za všetkými článkami, ktoré hádžu negatívne svetlo a naozaj hnusné klamstvá na Slovensko a všetkých dobrovoľníkov.
Týmto si nechcem pohnevať českých kamarátov- dobrovoľníkov a aktivistov. Cením si vašu prácu, ale musíte pochopiť aj to, že nenecháme sa krivo obviňovať a ponižovať absolútnymi bludmi, ktoré s realitou nemajú nič spoločné a vrhajú na nás viac než zlé svetlo.